Dnes je nedeľa, 1. august 2010, meniny má Božidara
Ráchel
Projekt Ráchel
je nová služba Diecézneho pastoračného centra pre rodinu, ktorej úlohou je poskytovať poradenstvo pri prenatálnych stratách – teda pomoc ženám, ktoré emocionálne trpia po spontánnom potrate, ale aj po interrupcii. Pomoc môže byť tiež poskytovaná aj iným rodinným príslušníkom.
Projekt vznikol v roku 1984 v USA v prostredí Katolíckej cirkvi, ale poskytuje pomoc všetkým ženám, nezávisle od ich náboženského presvedčenia. Názov Ráchel má svoj pôvod v Biblii: „V Ráme počuť vzdychanie, prehorký plač, Ráchel narieka nad svojimi deťmi, nedá sa potešiť nad deťmi, pretože ich niet“(Jer. 31.15)
V prípade spontánneho potratu matka žiali nad smrťou svojho dieťaťa. Bolo očakávané, chcené, možno už o ňom vedeli mnohí členovia rodiny... Pri spontánnom potrate nie sú príčiny vždy známe, preto okrem samotnej bolesti zo straty dieťaťa žena často zažíva výčitky svedomia, zamýšľa sa nad tým, čo mohla urobiť lepšie, či niečo nezanedbala... A keďže nevie príčinu, obáva sa aj o svoje budúce tehotenstvá.
Niektorí ľudia vravia, že je lepšie, že svoje zomrelé dieťa nepoznala, lebo takto je to pre ňu ľahšie, lenže ona to tak nevníma. Jej smútok je rovnako opodstatnený ako v prípade akejkoľvek straty milovaného človeka, preto je prirodzené, že túto situáciu ťažko znáša. Všetko jej pripomína jej dieťa – iné deti, tehotné mamičky na ulici atď.
V prípade interrupcie je celá situácia komplikovanejšia o to, že na smrti svojho dieťaťa nesie priamu zodpovednosť. Hoci pri spontánnom potrate väčšina ľudí chápe smútok ženy, ktorá o dieťa prišla a majú pochopenie pre jej pocity a zmeny nálady, žena, ktorá smúti za dieťaťom, ktoré si dala vziať, sa zvyčajne vo svojom okolí s pochopením nestretne. Ľudia, ktorí ju v jej rozhodnutí podporili, sú presvedčení, že urobila to najlepšie možné rozhodnutie, a teda nechápu, prečo by ho mala ľutovať a vôbec sa k nemu vracať. Na druhej strane ľudia, ktorí ju za jej rozhodnutie odsudzujú, berú jej smútok ako zaslúžený trest. Pritom žena často v prípade neželaného tehotenstva koná skratovo, má málo času na zváženie celej veci, nepodporí ju otec dieťaťa či rodina, nemá dostatok informácií o možných alternatívach.
Niektoré ženy po interrupcii nezažívajú žiadne pocity viny a už sa k nej zvyčajne v mysli nevracajú. Skúsenosť mnohých je však bolestnejšia. Napriek tomu, že bezprostredným pocitom po zákroku je zvyčajne úľava, neskôr môžu zažívať rôzne problémy, od ľahkého smútku až po hlboké depresie či posttraumatickú stresovú poruchu.
Niektoré symptómy sú charakteristické práve pre stavy po potrate, či už spontánnom alebo umelom:
Depresia
Flashback - stav, keď žene niečo náhle a nečakane pripomenie zážitok potratu, môže to byť napríklad nejaká konkrétna vôňa, stretnutie lekára z nemocnice atď.
Syndróm výročia – zhoršenie duševného stavu v čase výročia potratu alebo v čase očakávaného narodenia dieťaťa
Narušené vzťahy – s otcom dieťaťa, s ostatnými deťmi, s tými, ktorí vedeli o tehotenstve, či už sa k nemu postavili pozitívne alebo negatívne.
Prehnané zaujatie pre opätovné otehotnenie
Pocity viny z prežitia – výčitky z toho, že uprednostnila seba pred životom dieťaťa.
Nočné mory s deťmi
Sexuálne dysfunkcie
Zanedbávanie seba – ženy po interrupcii sú náchylnejšie na poruchy príjmu potravy, ako je anorexia a bulímia, taktiež k častejším závislostiam na alkohole a drogách
Vysvetlenie spočíva v zníženej sebaúcte žien, a teda nevenovaním dostatočnej starostlivosti o seba samu, a tiež sebatrestaním.
Ak emocionálne trpíš po spontánnom potrate
alebo interrupcii a potrebuješ pomoc alebo
sa chceš len porozprávať, sme tu pre Teba
v Diecéznom pastoračnom centre pre rodinu,
Kapitulská 21, Banská Bystrica
alebo interrupcii a potrebuješ pomoc alebo
sa chceš len porozprávať, sme tu pre Teba
v Diecéznom pastoračnom centre pre rodinu,
Kapitulská 21, Banská Bystrica
Telefón: 048/472 02 12
(môžeš nechať odkaz a my Ti zavoláme späť)
(môžeš nechať odkaz a my Ti zavoláme späť)
alebo len napíš na rachel@rodinabb.sk a my sa ozveme.
