Anna Záborská

RODINA  VYCHOVÁVATEĽKA, NOSITEĽKA ĽUDSKÝCH  A KRESŤANSKÝCH HODNÔT V POLITIKE A V LEGISLATÍVE
 
Vaša Eminencie, Excelencie, otcovia kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry, dámy a páni,
 
ďakujem Vám za pozvanie do Mexika na toto 6. Svetové stretnutie rodín. Ďakujem Pontifikálnej rade pre rodinu a zástupcom mexickej katolíckej cirkvi za zorganizovanie tohto kongresu.
Dovoľte mi, aby som si s vďačnosťou a dojatím spomenula na kardinála Alfonsa Lopeza Trujilla. Stál pri zrode týchto stretnutí a teraz nám z domu svojho a nášho Otca posiela inšpiráciu. Svojou angažovanosťou a nevyčerpateľným nadšením v službe života a rodiny nám kardinál Trujillo zanechal vzácne dedičstvo, ktoré nám je cťou ďalej rozvíjať.
Poverili ste ma, aby som sa venovala otázkam rodiny v obzvlášť špecifickom kontexte. Niekoľko rokov som bola poslankyňou parlamentu na Slovensku. V súčasnosti som členkou Európskeho parlamentu spolu so 783 kolegami z 27 členských krajín EÚ.
 
Aké je prepojenie medzi rodinou a európskymi inštitúciami?
 
V Európskom parlamente sa na každom plenárnom zasadaní  zúčastňujem  rozhodovaní o politických, ekonomických a sociálnych podmienkach každodenného života. Každé rozhodnutie európskych inštitúcií má priamy dopad na život našich rodín, často bez toho, aby bola ich vôľa vypočutá a rešpektovaná. Som presvedčená, že politické rozhodnutia by sa mali prijímať vo svetle univerzálnej sociálnej etiky. Podstatu tejto etiky rezumujú encykliky Rerum Novarum, Centesimus Annus alebo Humanae Vitae.
Láska k životu a dôstojnosť človeka nás nútia mobilizovať všetky sily v prospech skutočnej pravdy o manželskej láske. Táto povinnosť nefiguruje v Zbierke zákonov. Je vpísaná do srdca každého jednotlivca.
 
Keď som sa pripravovala na toto vystúpenie, pozorne som si znovu prečítala encykliku Humanae  Vitae. Uvedomila som si 6 bodov, ktorým považujem za dôležité sa venovať vo svetle skúseností z Európskeho parlamentu, kde predsedám výboru pre práva žien. Ide o nasledujúce body:
(1)              Povahu sobáša medzi mužom a ženou v súčasnosti ohrozujú európske inštitúcie. Tieto sa totiž usilujú o novú definíciu princípu manželstva pod zámienkou nediskriminácie založenej na sexuálnej orientácii a Charte základných ľudských práv.
(2)             Podpora regulácie pôrodnosti, významný bod encykliky Humanae Vitae, sa dnes vyvíja kritizovateľným smerom prostredníctvom zdravotnej politiky financovanej z prostriedkov EÚ.
(3)             Nerešpektovanie komplementarity medzi ženami a mužmi vedie k boju proti násiliu na ženách. Na boj proti násiliu sú určené značné finančné prostriedky. Avšak počet finančne náročných programov politických inštitúcií by nemusel byť taký vysoký, keby chlapcov vo funkčných rodinnách otcovia vychovávali v duchu úcty k človeku.
(4)             Už pre pápeža Pavla VI. bol problémom diktát expertov. Pápež však odvážne dokázal vysloviť nesúhlas s nedostatočnou prácou expertných skupín zostavených z významných odborníkov. A dnes v EÚ skutočná expertokracia stelesňuje vplyv mocných lobistických skupín, ktorým nejde o spoločné dobro.
(5)             Súčasná „kultúra kompromisu" považuje kompromis za východisko pre akékoľvek rokovanie, čo neumožňuje uplatniť bod 73 z Evangelium Vitae ani bod 52 z Veritatis Splendor. V tomto duchu, ktorý veľmi často panuje aj medzi kresťanskými demokratmi, sa často vychádza nie z pozície univerzálnej sociálnej etiky, ale z predbežného kompromisu. Z pohodlnosti alebo z túžby vyhnúť sa potenciálnemu konfliktu aj my kresťania začíname negociovať medzi rôznymi kompromismi, z ktorých jeden je slabší ako druhý, čo nemôže viesť k pozitívnemu výsledku. Všetci by sme si mali preštudovať doktrinálnu nótu Benedikta XVI. o kresťanoch angažujúcich sa v politike.
(6)             Správny postoj však predpokladá formované svedomie: naša individuálna a kolektívna zodpovednosť je zaangažovaná na všetkých úrovniach a vo všetkých pozíciách, ktoré zastávame, od kuchyne doma až po tribúnu medzinárodného politického zhromaždenia. Kresťanské cirkvi majú zvlášť zodpovednosť za výchovu svedomia. Pápež Ján-Pavol II. vo svojej Apoštolskej exhortácii na túto tému povedal: „Je potrebné, aby Cirkev venovala väčšiu pozornosť formovaniu svedomia, aby pripravila sociálnych pracovníkov na všetkých úrovniach verejného života, aby podporovala občiansku výchovu, zachovávanie zákonov a ľudských práv a aby vynakladala väčšie úsilie etickej formácii politickej triedy."
 
Vážení priatelia, vyslovujem želanie, aby z tohto 6. Svetového stretnutia rodín vytryskol nový prúd nadšenia za politickú angažovanosť. Všetci potrebujeme teologickú formáciu a všetci musíme byť schopní viesť komunikáciu vo svojich farnostiach.
Každý občan má tiež povinnosť osloviť tých, čo majú politické rozhodovanie v rukách, a vysloviť svoj názor na rozhodnutia, ktoré robia, keď hlasujú v parlamentných laviciach. Vy aj ja, každý na svojom mieste, sme povinní pripomínať čas od času a napriek módnym trendom s láskou k blížnym a s potrebnou dávkou diplomacie, že nemôžeme donekonečna stavať seba na miesto Boha.
Našou povinnosťou je neustále formovať verejnú mienku, aby bol každý človek, aj ten najmenší, najslabší a najchudobnejší, uznaný ako posvätná bytosť, hodná úcty pre svoju ľudskú podstatu. Našou povinnosťou je využiť všetky prostriedky, aby každá ľudská bytosť mohla žiť s dôstojnosťou Božieho dieťaťa.
V tomto záväzku nesmieme ani na okamih ochabnúť, musíme byť bdelí, múdri, šikovní, predvídaví, opatrní a vždy ochotní prijať inšpiráciu Ducha Svätého., a súčasne zostať jednoduchými, prostými, čistými a  úprimnými...
 
Potiaľto by to bolo v poriadku. Ale, vážení priatelia, problém je v nasledovnom: Biblia ani Magistérium nie sú súčasťou acquis communautaire, t.j. legislatívnych textov, ktorými sa riadi politický život v Európe. Je preto potrebné čerpať inšpiráciu v ideách univerzálnej sociálnej etiky a tlmočiť ich v danom kontexte pri negociáciiách v európskych inštitúciách.
My, zákonodarcovia, môžeme čerpať z obdivuhodného diela nášho priateľa, profesora Richarda Wilkinsa.
Jeho zásluhou máme k dispozícii súhrn veľkého počtu medzinárodných právnych referencií na tému rodiny, ktoré podporujú
      ● právo na život, na slobodu a na bezpečnosť človeka,
      ● právo pre muža a ženu zosobášiť sa a založiť rodinu, bez rasového, národnostného či  náboženského obmedzenia.
Tieto medzinárodné právne nástroje jasne ustanovujú, že
      ● „rodina je prirodzený a základný prvok spoločnosti a má právo na ochranu
         spoločnosti a štátu";
      ● „materstvo a detstvo majú právo na špeciálnu pomoc a asistenciu";
      ● rodičia majú právo zvoliť si, akú výchovu dajú svojim deťom.
 
Tieto tvrdenia nie sú subjektívne. Od roku 1948 sú zapísané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Vlani sme si pripomenuli jej 60. výročie. Zostavenie celého textu deklarácie trvalo menej ako dva roky. A bola to doba, kedy bol svet rozdelený do rôznych blokov. Nájsť spoločnú pôdu pre to, čo malo byť podstatou deklarácie, bola gigantická úloha. Aj dnes by sme si mali z toho vziať príklad. 
Či však by bola naozaj potrebná taká hrozná svetová vojna, aby sme si opäť uvedomili, čo je podstatné v prirodzenom práve, aby sme si uvedomili univerzálne miesto rodiny?
 
Od môjho zvolenia do Európskeho parlamentu bolo možné realizovať niekoľko legislatívnych aktov týkajúcich sa rodiny. Jednou z ostatných je moja správa o nediskriminácii založenej na pohlaví a medzigeneračnej solidarite. Východiskom bol fakt, že v spoločenských a ekonomických vedách má rodina skutočnú ekonomickú a sociálnu hodnotu. Avšak túto vyprodukovanú hodnotu politické inštitúcie oficiálne neuznávajú.
Ďalším dôležitým bodom je zmena pohľadu na rodinu. Politické akcie týkajúce sa rodiny boli doteraz zamerané na ženy. Avšak nediskriminácia založená na pohlaví sa týka rovnako mužov, ktorí sú otcami rodín.
A to je skutočné nóvum, že dokument Európskeho parlamentu sa zameriava výslovne na otcov a matky pri plnení rodinných povinností, a nielen na pracujúich alebo občanov.1
V tejto správe uvádzam, že žiadna politická aktivita v oblasti rodiny by sa viac nemala sústreďovať len na ženy, ale že na európskej aj národnej úrovni by všetky takéto aktivity mali do budúcnosti brať do úvahy aj schopnosti a potreby mužov-otcov.
 
Kladiem otázku, či chceme mať rodiny prispôsobené trhu práce alebo či by sme nemali prispôsobiť trh pracovných miest tak, aby umožnil pracujúcim vyrovnaný rodinný život.
 
Niektorí ľudia si myslia, že rodina je konštruktom moderného štátu. Opak je pravdou: rodina je najstaršou inštitúciou ľudstva, jeho základnou bunkou. Nebola ustanovená nijakým legislatívnym aktom. Preto by som sa s Vami chcela podeliť o celý rad dobrých správ pre život a rodinu, na ktorých som sa počas svojho volebného obdobia podieľala spolu s mnohými priateľmi na všetkých kontinentoch:
V roku 2004 som spolu s priateľmi z Kataru zorganizovala oslavu 10. výročia Medzinárodného roka rodiny, zavŕšenú Deklaráciou z Dohy, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN počas svojho zasadnutia v decembri 2004 rezolúciou 59/11. Podporil ju predseda Európskeho parlamentu a mnohé európske a medzinárodné autority. Spomínam si, napríklad, na zástupcu Mexika pri Rade Európy, pána Carla Salazara Dieza de Sollano. Na tejto slávnosti sa zúčastnilo niekoľko stovák občanov z mnohých európskych krajín.
Ďalej sa podarilo zmobilizovať politikov počas interparlamentného fóra vo Varšave, ktoré sa konalo v máji 2007. Deklarácia zástupcov parlamentov pri príležitosti Medzinárodného dňa rodiny v roku 2007 „žiada vlády jednotlivých štátov, aby v plnej miere uvádzali do života medzinárodné právne akty týkajúce sa života  a rodiny, uskutočňovali analýzu všetkých politických aktivít podporujúcich správne fungovanie, rozvoj a podporu rodiny, plánovali ich a realizovali."
 
Na základe získaných skúseností som v roku 2007 v Štrasburgu zorganizovala európske stretnutie hnutí za život a rodinu. Našou spoločnou perspektívou bolo 60. výročie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Pracovný nástrojom bola Deklarácia z Dohy. Na tomto stretnutí sa skonštituovala neformálna koalícia pod názvom „Familiokratos", z ktorej vzišla Výzva za práva a dôstojnosť života v ľudskej rodine, adresovaná  OSN, členom vlád, politikom a všetkým, ktorí zastávajú rozhodujúce funkcie.
Následne sa na národnej úrovni zorganizovali hnutia, ktorých úlohou bolo šíriť túto výzvu medzi spoluobčanmi a vyzývať ich, aby  podpisom potvrdili svoju zaangažovanosť v jej prospech. Následne sme sa stretli v októbri 2008 v Bratislave, aby sme urobili z tejto iniciatívy závery.
Toto interkultúrne stretnutie bolo výsledkom účinnej spolupráce s Medzinárodným inštitútom pre výskum rodiny a rozvoja v Dohe. Uskutočnilo sa pod patronátom Latinskoamerickej aliancie pre rodinu, Africkej federácie pre život a rodinu, Family Research Council, Európskeho fóra pre ľudské práva a rodinu, Inštitútu Sephoris ako aj Spoločnosti Ladislava Hanusa z Bratislavy. Na tomto zhromaždení za svetový boj v prospech života a rodiny sa zúčastnili politici a političky, zástupcovia katolíckej cirkvi a zástupcovia národných aj medzinárodných mimovládnych organizácií z 18 krajín 4 svetadielov. Oficiálne prijali text Výzvy za zachovávanie ľudských práv a dôstojného života v ľudskej rodine. V tejto výzve sa spojili milióny rodín v Európe. Senátor Andrzejewski s ďalšími členmi poľského Sejmu odovzdali Výzvu veľvyslancovi Poľska pri OSN a ten ju odovzdal generálnemu tajomníkovi OSN Pan-Ki-Moonovi. Text výzvy sa nachádza na blogovej stránke koalície Familiokratos. (http://familiokratos.blogspot.com/).
Rada by som spomenúť aj podpisovú kampaň za Výzvu, ktorá v súčasnosti prebieha v Chorvátsku. Za niečo vyše mesiaca sa zozbieralo vyše 220 000 podpisov z iniciatívy katolíckej cirkvi a viac ako 60 občianskych združení v spolupráci so srbskou a macedónskou pravoslávnou cirkvou, s kalvínskou reformovanou cirkvou, s letničnými a evanjelikárnymi cirkvami  ako aj s moslimskými mešitami.
 
A nakoniec, v decembri 2008 mali zástupcovia hnutí za život a rodinu vzácnu príležitosť privítať medzi sebou v Štrasburgu Jeho Eminenciu kardinála Ennia Antonelliho. Stalo sa tak v závere pracovného dňa, na ktorom pripravovali projekty, ktoré sa budú realizovať počas Medzinárodného roku výchovy k ľudským právam od 10. decembra 2008 do 10. decembra 2009.
Spolu s oslavou 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv oslavujeme aj univerzálnu úlohu rodiny. Rodina poukazuje na nedeliteľnosť a univerzalitu ľudských práv, je prvým miestom výchovy k úcte k ľudskej dôstojnosti.
Rodina je miestom, kde sa učíme, že skutočnou úlohou štátu je slúžiť občanom. Štát nemá právo meniť ľudstvo podľa princípov umelo vytvorenej ideológie, ktorá podlieha zmenám: krach rodiny signalizuje nástup totalitarizmu. My podporujeme rodinu, pretože je to základné spoločenstvo lásky v našej spoločnosti. Rodina je univerzálne kultúrne ukotvenie spoločné všetkým kultúram.
 
Vaša Eminencia, Excelencie, vážení priatelia,
Je výbornou správou pre všetkých, že existuje medzinárodný základný právny text pre podporu života, rodiny a rodičovstva. Táto správa si zasluhuje, aby sme ju šírili a propagovali počas celého Medzinárodného roka výchovy k ľudským právam. Áno, rodina je miestom, kde sa spoločenské vzťahy skonkrétňujú; kde sa budúce generácie učia  rozlišovať dobro a zlo, ktoré sú základnými hodnotami pre všeobecné blaho.
 
Ďakujem.


Anna Záborská, europoslankyňa
6. Svetové stretnutie rodín
Pastoračný teologický kongres
Mexiko, 15. januára 2009